Posledné obrázky z našej letnej bicyklovej cesty, obrázky z vyše sto kilometrovej cesty domov zo Zuberca, cez slovensko-poľské pohraničie. Ísť v ústrety domovu a premýšľať o tom, o čom to všetko bolo a čo nám to dalo, o tom, že si to musíme zapamätať, poučiť sa, aj z toho dlho čerpať. A aj že sme iní, tak ako po každej ceste.
A nebolo to len pekné, ale teraz som spokojná so všetkým, čo sa počas tých týždňov udialo, tak spätne sa obzerám a mám radosť, že sme to skúsili, že sme prežili také iné dobrodružstvo, dosiaľ nami neskúsené. A že sme možno odolnejší, bližší.
A keď si P. s mokrým zadkom, tesne pred slovenskými hranicami, stúpil na drevený plot a rozprestrel ruky, vtedy sa mi vynorilo z mysle, že to všetko bolo (aj) o hľadaní a o takejto voľnosti, aká na mňa z tej fotky pôsobí.
No Comments Yet, Leave Yours!