Monday 21 October 2013
Summit after summit
Tieto štyri dni boli vytrvalé dni na horách, aj s pokazeným zenitom, ktorý na naše fotografie púšťal viac svetla, ako by mal. No tie dni boli naozaj svetlé, plné hôr, plné radosti a biele pásy na našich obrázkoch hovoria možno aj o tejto podobe našej hrebeňovky.
Každý deň sa nám ukazoval iný vzhľad týchto vraj nízkych hôr, lesy aj kosodreviny, miestami skaly a miestami pôvabný hrebeň. A keď sme denne putovali niekoľko hodín a krajina sa nám menila pred očami, popruhy batohov sa nám zarezávali do ramien a značky nepríjemne klamali o čase, plávali sme týmito horami, fyzickú ťarchu prenechali na telo a vnútri sme sa akosi (ne)pochopiteľne kochali všetkým okolo. Vnímali sme dúhy nášho bytia a práve to, čo sa tam dialo, práve tie dni bez starostí, ktoré sme nechali "dole", práve to sme vtedy považovali za dôležité a podstatné.
Monday 14 October 2013
Night at the top of the mountain
Z toho večera vynárajú sa mi obrazy stád kamzíkov pasúcich sa okolo našich pohybujúcich tiel podvečernou cestou na vrchol, a tiež svetlá a zvuky, ktoré môžu byť len v horách tesne pred zotmením. A noc, kedy boli hviezdy veľmi blízko, aj vatové oblaky, ktoré nad nami v noci tesne prechádzali a mne naháňali strach, kedy som budila P. a on ma uisťoval, aby som sa nebála, že dnes búrka určite nehrozí. Naše zmysly sa napli, pripravené zachytiť každý nepatrný zvuk či pohyb, inštinkty predvídajúce nebezpečenstvo.
A ráno, veľmi skoré ráno, keď som túžila celou mnou cítiť vzduch hôr, ich dych, vtedy, keď ožíval nový deň a svetlo hralo farbami, sa mi zazdalo, že v tomto ráne je akási pravda a ja som šťastná, že sme ju takto, opatrne, mohli zacítiť.