Tieto štyri dni boli vytrvalé dni na horách, aj s pokazeným zenitom, ktorý na naše fotografie púšťal viac svetla, ako by mal. No tie dni boli naozaj svetlé, plné hôr, plné radosti a biele pásy na našich obrázkoch hovoria možno aj o tejto podobe našej hrebeňovky.
Každý deň sa nám ukazoval iný vzhľad týchto vraj nízkych hôr, lesy aj kosodreviny, miestami skaly a miestami pôvabný hrebeň. A keď sme denne putovali niekoľko hodín a krajina sa nám menila pred očami, popruhy batohov sa nám zarezávali do ramien a značky nepríjemne klamali o čase, plávali sme týmito horami, fyzickú ťarchu prenechali na telo a vnútri sme sa akosi (ne)pochopiteľne kochali všetkým okolo. Vnímali sme dúhy nášho bytia a práve to, čo sa tam dialo, práve tie dni bez starostí, ktoré sme nechali "dole", práve to sme vtedy považovali za dôležité a podstatné.
na zenity s papierovou lepiacou páskou treba ísť ;)
ReplyDeleteako to myslíš? :) skúšali sme prelepiť zadné dvierka a všetky možné špáry čiernou izolačnou páskou, ale chyba je asi niekde inde :-/
ReplyDelete