Z toho večera vynárajú sa mi obrazy stád kamzíkov pasúcich sa okolo našich pohybujúcich tiel podvečernou cestou na vrchol, a tiež svetlá a zvuky, ktoré môžu byť len v horách tesne pred zotmením. A noc, kedy boli hviezdy veľmi blízko, aj vatové oblaky, ktoré nad nami v noci tesne prechádzali a mne naháňali strach, kedy som budila P. a on ma uisťoval, aby som sa nebála, že dnes búrka určite nehrozí. Naše zmysly sa napli, pripravené zachytiť každý nepatrný zvuk či pohyb, inštinkty predvídajúce nebezpečenstvo.
A ráno, veľmi skoré ráno, keď som túžila celou mnou cítiť vzduch hôr, ich dych, vtedy, keď ožíval nový deň a svetlo hralo farbami, sa mi zazdalo, že v tomto ráne je akási pravda a ja som šťastná, že sme ju takto, opatrne, mohli zacítiť.
